VERONIKA LOKAJÍČKOVÁ

Na Slovensku má Jacquemus ženské meno... 

Ktoré tri slová opisujú tvoju tvorbu najvýstižnejšie?

Keďže robím rôzne veci, je dosť zložité opísať sa len tromi slovami. Keď sa však nad tým zamyslím, moja tvorba mi príde ženská, farebná a minimalistická. Ženská, lebo som vždy za ženskú siluetu, farebná tvorba nepôsobila pri čistých strihoch príliš fádne a minimalistická, lebo nerada robím veci príliš komplikované.

Ako vyzerali začiatky tvojej značky VERONIKA LOKAJÍČKOVÁ“? Vyvíjala sa postupne alebo si ju začala tvoriť od začiatku s jasnou predstavou?

Na úplnom začiatku môjho vývoja bola stredná škola, kde som študovala odev. To bol základ, od ktorého som sa odrazila. Po strednej škole som však na “výške” študovala voľnú grafiku, popri ktorej som využívala rôzne možnosti, ako si rozšíriť obzory. Navštevovala som voľné ateliéri: sklo, odev a rôzne iné... Po štúdiu som bola súčasťou módnej značky IVVE. Páčilo sa mi pracovať pod značkou, ale neskôr, asi po desiatich rokoch som sa rozhodla tvoriť pod svojím vlastným menom a budovať si ho naplno. Pod (inou) značkou totiž mladý tvorca nikdy úplne nezažiari. Na Slovensku je veľmi vysoká koncentrácia dizajnérov, preto sa treba odlíšiť a (svoje) meno dostať medzi ľudí.

Vizuálna identita značky je veľmi dôležitá súčasť módneho biznisu a navyše identifikuje jej tvorcu. Ako vyzeral proces jej vytvárania? Kde si si napríklad dala vyrábať svoje labels“ (etikety / štítky)?

Všetky si sama navrhujem a dizajnujem. Dokonca pripravujem vždy iné aj ku konkrétnym kolekciám. Aktuálne pracujem na univerzálnej etikete, ktorá sa nebude viazať ku žiadnej kolekcii. Sama si etikety aj tlačím. Kedysi som dokonca dávala etikety vyšívať vo firme Higa v Trenčíne. Higa vyrába etikety a rôzne štítky pre väčšinu slovenských dizajnérov a značiek.

Aký typ zákazníčky sa najčastejšie zaujíma o tvoju prácu? 

Pri mojich zákazníčkach existujú dve základné skupiny:

Prvá je skupina zákazníčok, ktorú veľmi dobre poznám. Sú to zákazníčky, ktorým vypracovávam veci na mieru. Architektky, lekárky, herečky, manažérky a iné úspešné ženy, ktoré vedia čo chcú. Majoritná je veková skupina 30-60 rokov, pričom občas riešim aj mladšie dievčatá.  Napríklad na stužkovú... tam sa dostávame aj pod hranicu 20 rokov. 

Druhá skupina sú zákazníčky, s ktorými sa osobne nestretnem a len im veci posielam. Tieto si ma nájdu cez Instagram, prípadne Facebook a oslovia ma už s konkrétnou požiadavkou, napríklad o neoprénovú mikinu, alebo tričko. Tie (zákazníčky) však (osobne) nepoznám, viem len že sú z celého Slovenska, od Michaloviec až po Bratislavu.

Sú tvoje šaty v najpredávanejšej kategórii? A ako sú na tom už spomenuté neoprénové mikiny?  

Presne tieto dve kategórie sú moje najpredávanejšie. Sú zároveň porovnateľné v počte predaných kusov. Šaty na mieru a neoprénová mikina sú úplne odlišné produkty, väčší obrat mi však generujú samozrejme šaty.

Ako u Teba prebieha sourcing materiálov od látky až po gombíky? 

Tým, že si tlačím vlastné printy (autorské tlače), tak si poväčšine hľadám iba základné látky, respektíve materiály, na ktoré budem tlačiť. Poväčšine hľadám v Bratislave, občas vo Viedni. Nakoľko však z jedného modelu vyrobím jeden, maximálne dva kusy, tak od žiadneho veľkého dodávateľa neberiem viac desiatok metrov naraz. Čo však obľubujem, sú poťahované gombíky mojimi autorskými potlačami. Tie si dávam poťahovať u pána Eduarda Rosu, slovenskej gombíkovej legendy.

 

Spomenula by si niektorých dodávateľov materiálov, s ktorými si mala, prípadne máš veľmi dobré skúsenosti?

Na nákup materiálov využívam lokálne galantérie. Ak zákazníčka hľadá naozaj niečo špecifické, tak nakupujem u Komolku vo Viedni, hlavne kvôli krajkám. Z lokálnych galantérii mám najlepšiu skúsenosť s galantériou Anjel, je tam naozaj milý a promptný personál. Na veľkosť galantérie majú veľmi veľkú ponuku materiálov a produktov, vždy tam nájdem čo potrebujem.

Cez internet objednávam neoprén od rokmi overeného dodávateľa z Ilavy. Neoprén síce dostanem aj v Bratislave, ale poväčšine čierny. Na moje mikiny vyžívam hlavne smotanový (off-white) neoprén a taký odtieň tu nenájdem. 

S ktorými materiálmi najradšej pracuješ a prečo?

 Môj úplne najobľúbenejší materiál je už spomínaný neoprén. Šila som z neho už aj svadobné šaty. Akurát teraz pripravujem polnočné svadobné šaty práve z krémového neoprénu. Uvedomujem si, že nie každému môže tento materiál vyhovovať, alebo zákazníčky môžu mať voči nemu predsudky. Neoprén má však veľmi veľa výhod a mnohé z nich sú práve také, ktoré žiadne iné materiály nemajú. 

Okrem neoprénu mám veľmi rada EFES. Je to syntetický materiál s lycrou, má elasticitu, preto ho mám naozaj rada. Okrem toho je ťažký, padavý a matný - výborne odzrkadľuje farby. Ak niekto vyslovene nechce lesklý materiál, tak toto je presne tá cesta. Napriek tomu, že je to syntetický materiál, ktorý nejde s aktuálnym “eco-bio“ trendom, je lepšie recyklovateľný než zmesové bavlny, ktoré na konci ich používania nevedia zaradiť ani do bavlny ani do umelých tkanín. A tak sa len hromadia na kopách.

Vyhýbaš sa niektorým materiálom? 

Vyslovene nemám rada hodváb. (smiech)...  Šiť ho viem, vytvorila som s ním mnoho krásnych šiat. Avšak pri jemných hodváboch je veľmi jednoduché materiál poškodiť aj obyčajnou vodou zo žehličky pri konečnom žehlení. Aj moje klientky sa mu radšej vyhýbajú práve pre tieto dôvody, i keď musím povedať, že metódami spracovania sa už aj tieto jemné prírodné materiály posúvajú ďalej a mnohé z nich si pomaly nachádzajú miesto aj medzi mojimi produktmi.  

Aký máš názor na syntetické materiály? Vidíš v nich budúcnosť? Ak áno, v ktorých konkrétne? 

Určite, syntetické materiály sú budúcnosť. Veľmi rada s nimi pracujem. Avšak rozhodne treba vychytať ekologický rozmer spracovania, aby sa cesta materiálu nekončila niekde v kope (odpadu), ale rozložením a spracovaním na nový materiál.

Ako prebieha proces tlačenia potlačí na tvoje produkty? Aké metódy tlače používaš? Trvalo ti dlho, kým si našla toho správneho tlačiara? 

Na začiatku, ešte na vysokej škole, som prišla do prvého kontaktu s metódami tlače, ako sieťka, alebo sublimácia. Veľa rokov spolupracujem s tlačiarňou v Plaveckom Štvrtku, ktorá dokáže vytlačiť aj rozmer 107x160cm. Najčastejšie využívam sublimáciu (na polyester a neoprén) a digitálnu tlač (na bavlnené tričká), pričom vždy platí, že čím hustejší bavlnený úplet, tým stabilnejšia je tlač. Tento proces s digitálnou tlačou na bavlne bol dlhší ako so sublimáciou.

Spolupracuješ aj s krajčírkami? Ak áno, bolo ich pre teba ťažké nájsť? Sú len v Bratislave, alebo aj mimo Bratislavy? 

Veľmi veľa šijem ručne - tu v Bratislave. S krajčírkami spolupracujem len občas, keď sa toho nakopí viac. Avšak korekcie a skúšky prebiehajú vždy za mojej prítomnosti a až následné šitie zastreší krajčírka. Väčšina krajčírok, s ktorými som doteraz spolupracovala, boli mimo Bratislavy.  Remeslo v Bratislave je už veľmi limitovaná záležitosť, ktorú by sme si mali ceniť.

Spolupracovala si už aj s výrobou vo fabrike? Aké máš s tým skúsenosti? 

Minulý rok som prvýkrát spolupracovala s fabrikou. Zadávala som veci do výroby úplne po prvýkrát. Bola to naozaj dobrá skúsenosť. Fabrika mala úžasnú majsterku, mladú ženu, ktorá sa špičkovo vyznala vo svojej práci a dokonale pozná svoje remeslo. Pri výrobe vo fabrike pocíti dizajnér veľkú zodpovednosť, nakoľko sa tam zadáva finálny produkt, ktorý sa nemôže upravovať za chodu. 

 

Kde môžeme nájsť tvoje produkty? 

Aktuálne je ideálne kontaktovať ma cez môj “vynovený” Instagram, alebo Facebook. Zákazníčkam viem veľmi rýchlo odpovedať a dohodnúť stretnutie v mojom ateliéri, prípadne vybrať produkt a zaslať im ho.      

Si súčasťou Fashion LIVE!“ alebo BMD“? Aké máš skúsenosti s prehliadkami? V čom sú pre mladých tvorcov na Slovenku výhodné? 

Bola som raz aj súčasťou BMD a na moje počudovanie to nebola vôbec zlá skúsenosť. Viackrát som bola na Fashion Live!“ a jednoznačne sa prikláňam k tejto platforme, ktorá zaručí prezentáciu na úrovni, v centre mesta a hlavne s konceptom, s ktorým sa stotožňujem.  

Odporúčam to všetkým mladým tvorcom, nakoľko na vlastnú prehliadku potrebujú naozaj len “pár stoviek“ na rezerváciu miesta a “Fashion Live!“ už zabezpečí všetko ostatné, od modeliek až po finálne výstupy a vizibilitu značky.

S ktorými svetovými, alebo kľudne aj lokálnymi dizajnérmi sa v rámci estetiky najviac stotožňuješ? 

U každého slovenského dizajnéra sa mi naozaj niečo páči, respektíve k niečomu inklinujem. Najviac sa mi kvalitatívne páči “obsesívny” perfekcionizmus Marcela Holubca, ktorý ma vždy milo prekvapí.  

Zo svetových mien som sa esteticky prikláňala k Dior-u - počas kreatívneho vedenia Rafa Simonsa. Odvtedy som nič lepšie nezažila. Veľmi dobrú estetiku má aj značka Victoria Beckham a samotná Victoria. Páči sa mi, ako sa prezentuje a ako sa celkovo posunula. Fascinuje ma jej vývoj.  

Z tých nových je to Jacquemus, ktorý momentálne vedie svetovú estetiku veľmi dobrým smerom.  

Je tvoj ateliér otvorený denne? Môžu sa tu potenciálne zákazníčky zastaviť?  

V ateliéri robím denne, aj cez víkendy, avšak vždy je najlepšie sa so mnou vopred dohodnúť, aby bolo isté, že tu fyzicky budem. Po dohode sa viem klientke venovať kedykoľvek, ráno, večer, cez deň, aj cez víkend.

Aké máš v kariére plány do budúcnosti?  

Kolekciu na jar leto 2020 mám už pripravenú v predstihu. Chcem sa zúčastniť najbližšieho “Fashion Live!“, ktorý má byť na jar 2021. Dovtedy sa však chcem venovať svojmu “novému” Instagramu, ktorý si chcem rozbehnúť tak, aby práve cez sociálne siete dokázal klient nájsť moju tvorbu a cestu ku mne.  

V budúcnosti plánujem spolupracovať aj s viacerými kamennými obchodmi, v ktorých budú mať zákazníci možnosť nájsť moje veci. Stále však chcem moje produkty vyrábať ručne ja sama a mať priamy kontakt so zákazníčkami. Milujem celú cestu produktu, až po finále - čiže usmiate, spokojné zákazníčky, ktoré odchádzajú z môjho ateliéru!

Veroni, naozaj ti veľmi pekne ďakujem za možnosť urobiť s tebou takýto kreatívny rozhovor, plný cenných informácií. Prajem veľa úspechov a len to najlepšie! :)

Michal Kinik / MÓDNY ARCHÍV
Bratislava, 4.6.2020